22. augusta sme napriek obchádzkam dopravili až na pláž u Vrbiček na brehu Plumlovskej priehrady. Tu nás čakali posledné dva bodované štarty v seriály ZAKI cup. S vedomím náskoku takmer jedného celého kola v priebežnom bodovaní sme tak trochu tušili, že putovná trofej by s nami mohla cestovať do Trenčína. Našim cieľom ale nebolo s odrenými ušami uhájiť náskok. Chceli sme všetkým ukázať že 100% bodový zisk nie je náhoda.
V našom stane panovala dobrá nálada a po tesných šprintoch v Kroměříži sme nechceli nechať nič na náhodu. Na rozjazdu sme vyrazili poriadne nabudený a súperom sme ušli, ako sa vraví, o parník. Rovnako úspešne sme prešli ako nôž maslom i ďalšími jazdami až do finále. Tu nás od zisku ďalších bodov mohlo zastaviť už iba potopenie lode.
Zostava finalistov korešpondovala s priebežným poradím poháru a na štarte sa okolo nás zoradili posádky na priebežnom druhom, treťom a štvrtom mieste. Napriek nášmu náskoku všetci finalisti stále šancu zvíťaziť nie len v tomto závode ale i v celom pohári. Cieľom Dračej Légie Trenčín však bolo brať opäť plných počet bodov a o celkovom víťazstve rozhodnúť ešte pred záverečným “kilákom”. V priebehu jázd rozhodol žreb, že sme sa nestretli ani s jedným z finalistov, dosahované časy však nám však napovedali že môžeme očakávať vyrovnanú jazdu. A tak aj bolo. Od úvodných metrov sa všetky štyri lode zoradené v jednej línií hnali k cieľu. Našťastie nemáme len v rukách ale i v hlave. Rozhodnúť sme mali v pláne drvivým finišom niekoľko desiatok metrov pred cieľom sa v lodi ozval dohodnutý pokyn a celá posádka prepla do maximálnej frekvencie. Takto namáhavo sme síce zrýchlili a získavali náskok, otázne však bolo či nám sily vystačia až do cieľa. Tu sa však ukázali skúsenosti a cieľ sme napokon preťali jasne na prvom mieste. I keď jasne znie príliš idylicky, s blížiacim sa tempom zvyšovali svoje úsilie aj naši súperi v cieli nás však napriek tomu delili asi dva metre.
Pohár bol náš, pred nami však ostávalo potvrdiť formu na kilometrových tratiach. Oproti mi minulým rokom sme sa vytrvalosti venovali viac i v príprave a výkony sa dostavovali vo všetkých dlhších závodoch do ktorých sme nastúpil. Už pri finálovej jazde na 200 metrov sa však zdvíhal vietor a prvé kilometrové jazdy Hobby posádok už sprevádzali pomerne vysoké vlny. Predpoveď nebola rúžová a k priehrade sa hnala víchrica, na behu začali poletovať tímové stany a posádky namiesto pádlovania zachraňovali materiál. Závod bol prerušený a vzhľadom na nezlepšujúce sa podmienky sa zvolala porada kapitánov, na konci ktorej padol verdikt: “ostávajúce štarty sa rušia”. Na kilometrovú trať sme sa tak nedostali, i keď sme sa tešili na adrenalín v obrátkach bokom na vietor a vlny. Bezpečnosť športovcov a prevencia škôd na lodiach bola na mieste. Neostalo nám teda nič iné než zbaliť vybavenie a počkať si na vyhlásenie závodu i celého poháru. S výnimkou zrušeného posledného “kiláku” sme tak do Trenčína priviezli kompletnú sadu trofejí za prvé miesta a putovný pohár ZAKI cupu. Podľa jeho slov sa m u nás v šatni s výhľadom na hrad páči a má v pláne tu ostať aj naďalej.
